Milostný román v listoch a tretia fabrika duše, dve prózy majstra ruskej literatúry voľne nadväzujúce a teda aj tvoriace trilógiu so slávnym románom Sentimentálna cesta. Sentimentálna cesta končí líčením, ako autor prebehol „ako strakatá krysa“ zamrznuté Ladožské jazero a unikol tak boľševickému prenasledovaniu. Zoo v tomto mieste na Sentimentálnu cestu bezprostredne nadväzuje. Šklovský sa dostal do Berlína. Tu sa zdržiaval vo veľkej skupine ruských emigrantov, poväčšinou umelcov, vzdelancov a spoločenskej smotánky cárskeho ruska. Ruská emigrácia žila v oblasti berlínskeho zoo. Rovnako ako jej zvierací susedia žila podivne, znudene, zhlukovala sa do tlúp a spomínala na domovinu. Preto autor stavia do čela svojho Zoo bizarne dlhé motto, tvorené Chlebnikovovým líčením ľudského zverinca. V Tretej fabrike rozpráva autor o troch fabrikách vlastnej duše – mladosti, OPOJAZe a nepomenovateľnom dnešku. Nesúdi, ale pomenováva a analyzuje. Nemôže sa spoliehať na city a krásne slová, všíma si preto, ako sú skonštruované. Bývalé krásne slová stratili výpovednú hodnotu, omrzela sa všetka duchaplnosť a krasorečnenie. Rozpor medzi starou humanitnou kultúrou a novým svetom je neudržateľný. Veľkolepo klenuté teórie o spáse človeka a sveta si hovoria o sarkazmus. Humanitné vedy, tajnosnubné reči o živote geniálnych jedincov a prerozprávanie ich myšlienok, sa lepia na stránky kníh a nemôžu z nich von…