Najrozsiahlejšia časť diela ANTONA PAVLOVIČA ČECHOVA (1860–1904) tvorí poviedky. Napísal ich na päťsto. Nie všetky sú rovnako slávne ako jeho šesť drám, veľká časť z nich je však dodnes po celom svete znova a znova prekladaná av najrôznejších súboroch vydávaná a čítaná. Patrí k nim aj Čierny mních. <br><br> Autor ho napísal roku 1893, teda onedlho po tom, čo pre seba a svoju rodinu kúpil v Melichove vidiecky statok s poľnosťami, rybníkmi, sadom a lesmi. Podľa spomienok jeho brata Michaila tu spolu raz pozorovali západ slnka, premýšľali, ako vzniká fata morgana, a fantazírovali, či by sa niektoré nemohli zrkadliť večne a blúdiť vesmírom… Prvotný nápad poviedky bol na svete. A prostredie vidieckej usadlosti Pesockých s rozľahlým ovocným sadom a záhony kvetov, kam prichádza jej hrdina Kovrin dať oddýchnuť svojim predráždeným nervom, v hocičom odráža prostredie Melichova, kde Čechov dúfal nájsť pokoj k svojej literárnej práci. Na idyle však čoskoro dopadá tieň. Príznaky tuberkulózy dokáže doktor Čechov na sebe rozpoznať rovnako ako jeho magister Kovrin svoje šialenstvo vo fate morgane čierneho mnícha. V Kovrinovom záverečnom chrlení krvi potom Čechov mimovoľne predjal podobu svojej smrti.