Čierny obchod s ohrozenými kvetmi s postupujúcim vymieraním druhov závratne vzrástol. Cena, akú boli niektorí zberatelia ochotní zaplatiť za jedinú sadenicu, nadobudla často až zvrátené rozmery. Isté kvety obostrelila dekadentná melanchólia. Zdobenie so zánikom a smrťou. Móda, ktorou začala vzývať predovšetkým nová vrstva bohatých. Vodné a poľnohospodárske baróny tretieho sveta. Nová ekonomická elita. Krištof spoznal kupcov, čo si nahovárali, že tak pre ďalšie generácie zachraňujú to, čo sa ešte zachrániť dalo. Spoznal iných, ktorí nezachraňovali nič, len sa smutne opájali všetkými tými dávnymi tvarmi a vôňami. Všetky tie kvety, nech boli sebeľúbeznejšie, voňali rozkladom. Začali sa objavovať nelegálne parfémy vyrábané z posledných zástupcov predtým bežne rozšírených druhov rastlín, vyhynuté vône, pripomínajúce čosi dávne. Asi ako keď sa ľudia chodili pozerať do kodanskej zoo na posledného žijúceho ľadového medveďa, ktorý začal odmietať potravu, akoby tušil, že je to len plytvanie časom – ako by ho jeho mŕtvy živočíšny druh volal k sebe do ničoty. Číta: Jan Zadražil Réžia: Petr Gojda Hudba: Tomáš Pernický Dĺžka nahrávky: 8 h 25 min 1 mp3 CD