Básnik Jiří Orten (1919–1941) oslovuje svojou lyrikou už niekoľko generácií čitateľov. Niekoľko týždňov pred tragickou smrťou v okupovanej Prahe roku 1941 dokončil súbor deviatich elegií, podivuhodný básnický testament, ktorým sa rozlúčil so svojím životom. Ortenove Elegie nie sú vyjadrením strachu alebo hrôzy z toho, čo príde, aj keď je v každom verši prítomný smútok z vedomia konca a neodvratnosti posledných vecí človeka, v jeho prípade sotva dvadsaťdvaročného. Mirek Kovářík sa s Ortenovou poéziou stretol už v roku 1963, opakovane ju prednášal a po viac ako pol storočí konečne natočil svoje spracovanie Elégií za hudobného sprievodu Jiřího Pertla. Svojím strhujúcim podaním napĺňa Ortenovo posolstvo, v ktorom obraz Smrti premieňa v Krásu Vyslovenia av útechu, že nekončí nič, čo je v každom slove týchto básní namierené k srdcu každého, kto cíti potrebu prijať básnikovo posolstvo. Ortenov „Nekonečný príbeh“ tak Kovářík teraz odovzdáva aj poslucháčom.