Novodobá utópia, dielo neskorého romantizmu, rozprávka pre ľud držaný pod krkom svojou vlastnou politickou reprezentáciou – tak možno charakterizovať Hastrmana (2001), potenciálnu čiernu knihu ekoterorizmu… keby to nebola kniha zelená. Dej románu je rozdelený do dvoch časových pásiem – do obdobia 19. storočia a do súčasnosti. Oboje spája hlavná postava hastrmana, ktorý si vytýčil za úlohu vyčistiť vody na svojom panstve od nánosu bahna… Rozprávačom je samotný hastrman, ktorý čitatelia dej rozpráva nezaujatým tónom. V hastrmanovi sa v skutočnosti skrývajú dve osobnosti: zviera a beštie túžiace stať sa človekom. Tieto osobnosti sa v ňom neustále stretávajú. Je to bytosť bez duše, prírodný živel, ktorý vždy robí to, na čo je predurčený. Nie je zlý ani dobrý, neľutuje svoje činy a ani nemá radosť z toho, čo robí.