Gramotingltangl bol program Jiřího Suchého, vysielaný od pondelka 4. októbra 1965 v podvečer Československým rozhlasom na vtedy novom vlnovom rozsahu veľmi krátkych vĺn. Stále viac obľúbená polhodinka sa vysielala až do leta 1968 a ich celkový počet presiahol šesť stoviek. Vedľa Suchého, v tomto programe chytrých úvah doplňovaných hudbou z gramofónových platní, k poslucháčom prihováral Miroslav Horníček, Ivan Vyskočil a Jiří Šlitr. Niekoľko dielov GTT uvádzala aj dvojica Šimek + Grossmann. Od októbra roku 1966 sa nepravidelne do leta roku 1967 pred rozhlasovým mikrofónom objavoval aj Ján Werich, ktorý svojim nezameniteľným spôsobom rozvíjal úvahy na najrôznejšie témy. Podvečerných polhodiniek, v ktorých JW vystupoval, bolo viac ako tridsať. Na rozdiel od GTT Jiřího Suchého, kde uvádzaná hudba bola neoddeliteľnou súčasťou programu, vo Werichových vopred pripravených textoch bola len určitou (aj keď vtedy – pred päťdesiatimi rokmi – nie nezaujímavou) výplňou. V našom súbore je veľká časť výplňovej hudby odstránená a dôraz je kladený na Werichovo rozprávanie. Jeho vystúpenie spravidla končilo uvedením hudby Jaroslava Ježka, resp. skladieb V+W+J. Tieto predely medzi jednotlivými Gramotingltangly zostali preto zachované. V archíve Českého rozhlasu sa našlo 11 polhodín pôvodných záznamov. Väčšina stratených častí je doplnená pre tento komplet amatérskymi nahrávkami rozhlasových relácií z archívu Karla Koliša. Na ôsmich CD sa tak vďaka Českému rozhlasu a Supraphonu k poslucháčom dostáva Werichovo videnie sveta, jeho rozprávaných myšlienok s charakteristickým vtipom, postrehom, citom a inteligenciou tvorivého génia. <br> Okrem relácií Táto, rozprávaj! ide v týchto Gramotingltangloch o jednu z najdôležitejších spoluprác Jána Wericha s Československým rozhlasom.