Príbeh zo súčasnosti starý ako ľudstvo samo.

Rybárska dedina niekde na konci sveta, pri jazere, ktoré vysychá a zlovestne vyhrňuje brehy. Muži majú vodku, ženy starosti a deti si škriabu ekzémy. Čo má Nami? Nami nemá nič – len babu s hrubými rukami. Nami nemá nič, len život pred sebou: prvú lásku, o ktorú ho pripravia ruskí vojaci, a potom to všetko ďalšie. Radšej na to nemyslieť.
Ale keď život začne na úplnom konci sveta, možno že skončí na jeho začiatku. Tento príbeh je totiž starý ako ľudstvo samo. Je to púť hrdinu, chlapca, ktorý na cestu vyráža len s uzlíčkom nervov a kabátom po dedkovi. Musí do sveta, aby hľadal, a vrátiť sa domov, aby našiel. Musí jazero preplávať, obkrúžiť a nakoniec sa potopiť na jeho dno pre najväčšie tajomstvo.

Bianca Bellová napísala brilantnú novelu, ktorá sa podobá aj nepodobá jej predchádzajúcim knihám. Zostáva surovosť videnia, presný a úsečný jazyk. Ale tentoraz sa ocitáme v úplne inom svete, hutnejším, hlbším, osudovejším. Až tu akoby do seba všetko zapadlo. Jazero svojimi ľadovými vodami zviera útroby.