Život? To je to, čo žijem. A čoho sa držím. Vynikajúci český herec Luděk Munzar sa v roku 1998 prvýkrát predstavil aj ako spisovateľ. Autobiografická kniha „…keď som to sľúbil!“ sleduje príbeh chlapca, ktorý sa okúzlene pozerá k oblohe a šepká oteckovi: „Budem pilotom.“ Sľub daný otcovi potom v mužnom veku zopakuje pri lôžku chorého priateľa a tomu sľubu podriaďuje beh svojho života. Kniha, ktorú v roku 2017 Luděk Munzar načítal pre Český rozhlas, ale zďaleka nie je len o vyslovenom sľube a trýznivej ceste k jeho naplneniu. Je predovšetkým o ľudskej túžbe, o cti a charaktere a tiež o láske, o sile priateľstva a veľkej ľudskej vášni. Luděk Munzar v rozhovore s Martinou Kociánovou na Dvojke Českého rozhlasu pri príležitosti vydania audioknihy k jubilejným 85-tym narodeninám. Hlavným motívom tvojej knihy je sľub, ktorý si ako malý chlapec dal svojmu otcovi, že sa staneš letcom. Možno po tebe otec chcel len jedno: aby si nezabudol byť šťastný a slobodný. Preto som to lietanie miloval. Dokonca sa stalo, že som zo svojho bytu na letisko videl, a tak som do toho zblbol aj ženu a deti. Som veľmi rád, že mi pán Boh doprial, že som mohol zaletieť nad oteckov dom a urobiť pre neho pár kotrmelcov. To bol taký môj sen a som pýšaj, že to otecko videl. Čo ťa napadne, keď poviem: Divadlo? Čas, ktorý som mu venoval. Je to obrovský časový úsek, ktorý patril iba javisku, prípadne divákovi. Keď som chcel byť dobrý, a to som chcel, tak to nešlo oklamať. Lietanie? No, to je tiež kus nádherného života. Lietanie je pekné, keď sa nepreceňuješ. Znova je to slovo, ktoré často opakujem – pokora. Pokora pred tým, čo mi bolo dopriate, nie pýcha nad tým, čo všetko viem. A keď poviem slovo: Život? To je to, čo žijem. A čoho sa držím.