Chápu umelé bytosti veci, ktoré ich tvorcom unikajú?
Až doteraz robotka Klára, umelý priateľ generácie B2, čakala vo výklade obchodu na puberťáka, ktorému by slúžila ako submisívna spoločníčka. Pritom vôbec nepatrí do výpredaja: snáď trochu divne hovorí a nerozumie plne súvislostiam sveta „tam vonku“, zato je všímavá a má aj solídnu kapacitu emócií, hoci stále nezodpovedajú bežnej ľudskej spontaneite. Potom sa jej konečne pošťastí. V rodine dospievajúci Josie sa však stretne s realitou z mäsa a kostí – dievča trpí nevyliečiteľnou chorobou a zostávajú jej posledné mesiace… Noblesný britský nobelista Kazuo Ishiguro znovu ticho pritvrdil v kritike elitárstva a diskutuje s odkazom Raya Bradburyho a Arthura C. Clarka. hľadať medze robotiky a kde kance na obraze ľudskosti. A medzitým jeho najnovšia svedomitá služobnica Klára berie publiku dych. S utkvelou vierou v solárny pohon totiž chce požiadať Slnko – odnepamäti považované za zjavenie božej tváre -, aby jej zverenku uzdravilo. Bude to na spásu stačiť?
<br>> „Ishiguro sa zas a znovu pýta, čo obnáša byť človekom, a teda cítiť vlastné ja. A koľko z onoho ja smieme a máme venovať druhým.“ – National Public Radio

„Jedinečná šanca, ako zásadne zrevidovať naše poňatie krásy a pripomenúť si, že sme v hĺbke duše zúfalo krehkí.“ – The Observer

„Autor štyridsať rokov sleduje, čo s nami robí paradox očitého svedka a klammi vlastnej pamäte. Jeho nové pozorovanie dáva tejto snahe korunu tak priezračnú, tak ľudskú. Nepostrádateľnú.“ – The New York Times Book Review

„Strašidelná rozprávka o osamelom, skomierajúcom svete, ktorý je až príliš vierohodný.“ – Kirkus Reviews

„Majstrovské dielo, ktoré vás donúti premýšľať o živote, smrteľnosti, spásnej milosti lásky: skrátka o tom všetkom.“ – Maureen Corrigan, NPR

„Ishigurova próza je jemná a tichá. Román je zaujímavým pohľadom na to, akú rolu môže umelá inteligencia zohrať v našej budúcnosti… je to dojemná meditácia o láske a osamelosti.“ – Maggie Sprayregen