Ako naznačujú témy niekoľkých úvodných fejtónov, teda problémy s nespavosťou, predoperačné vyšetrenie a pod., Jan Burian takzvane ide do rokov. Obvyklé námety rozšírili úvahy súvisiace s rehabilitačnou starostlivosťou, kúpeľníctvom či výhodami nemocničného ubytovacieho nadštandardu. Autor však onedlho odloží barle a nasadí tempo, aké pamätajú čitatelia predchádzajúcich knižných vydaní pravidelných fejtónov. Čoskoro sa s Burianom ocitneme na najsuchšej púšti sveta v Čile, kde si budeme môcť spoločne potvrdiť, že demokracia je krehká vec, v Portugalsku sa zoznámime s typickými predstaviteľmi tamojšej lumpenkavárne prvej polovice 15. storočia, vzápätí strávime Silvester v Kapskom Meste – a to nás ešte čaká sever, konkrétne Rujána, ostrovy v Baltskom mori a Island. Vášeň pre tento ostrov „zdedil“ po svojej matke, ktorej – rovnako ako prastrýkovi Karlovi, ktorého odkaz bol však neblahý, ako sa tiež budeme môcť dopočuť – venoval pomyselnej cesty v čase do detstva a do minulosti. A pretože súčasťou cestovania sú návraty, občas sa prenesieme späť do súčasnosti a domov. Ocitneme sa tak napríklad na Burianovom koncerte pre školskú mládež v nemenovanom českom mestečku, dozvieme sa, ktorá naša kultúrna inštitúcia je podľa jeho mienky kráľovnou medzi verejnými domami, prežijeme s ním jednu pražskú predvolebnú sobotu a mnoho ďalšieho, pričom mnohé z toho bude obohatené o kocúrí pohľad…