Magdaléna, Libuša, Eva… jedna rodová línia a rovnaký osud: všetky vyrastajú bez otca. Magdaléna zažila nacistickú okupáciu, Libušino detstvo, rámované kolektivizáciou, končí za okupácie vojskami Varšavskej zmluvy, Eva je dieťaťom normalizácie. A jedna po druhej svojím osobitým spôsobom rozpráva o láske, o nádeji, o svetle v temnotách ao vnútornom zdroji sily, ktorá každej z nich umožní niesť hlavu vztýčenú napriek nepriazni osudu i histórie. A jedna po druhej rozpráva aj o Márii, ich matke, babičke a prababičke, ktorá ako archetypálne ženské božstvo onú silu opatruje a šíri. Autorka prostredníctvom svojich hrdiniek vystavala pevným, a pritom krehkým, priezračným a spevavým štýlom príbeh jednej rodiny, napriek tragickým okolnostiam veľmi prostý, napriek veľkej histórii veľmi všedný a napriek obyčajnosti veľmi silný.