Francúz Henri Charriere bol v roku 1931 nespravodlivo odsúdený za vraždu na doživotie, strávil dvanásť rokov v trestaneckej kolónii na Diabolských ostrovoch, utiekol a dvadsať rokov potom opísal svoj príbeh v bestselleri, ktorého filmová verzia so Stevom McQueenom v titulnej úlohe oble. „Obžalovaný, pretože porotcovia odpovedali „áno“ na všetky otázky okrem jedinej, či išlo o čin úmyselný, odsudzujete sa k trestu nútených prác na doživotie.“ Keď v jednom z rozhovoru dostal ostravský herec Norbert Nepárny otázku, čo rozhlasového by rád „urobil“ , povedal, že Motýlika. Teda čítanie z preslávenej autobiografickej knihy Henriho Charriera. Nebýva to obvyklé, ale v tomto prípade sa Norbertovi Nepárnemu prianie vyplnilo. A tak zatiaľ čo jeho hereckí kolegovia mali prázdniny, Norbert Lichý prežil horúce leto roku 2015 zatvorený v temnom štúdiu, kde na seba pri rozhlasovom mikrofóne bral identitu jedného z najslávnejších trestancov euroamerickej modernej civilizácie. Henri Charriere, povedaný Motýlik, bol 26. októbra roku 1931 za vraždu odsúdený na nútené práce na Diabolských ostrovoch Francúzskej Guyany, a mal teda zvyšok svojho žitia stráviť vo väznici, kde mnoho galejníkov neprežilo ani prvý rok trestu. Suchá gilotína, tak tomu miestu hovorili sami väzni. Že sa Charriere stane platným členom parížskeho podsvetia, s tým jeho rodičia zrejme nepočítali. Henri Charriere sa narodil v roku 1906 v Ardeche a otec s matkou boli učitelia. Až do svojich jedenástich rokov prežíval šťastné detstvo, potom ale prišiel o milovanú matku a čoskoro sa stal dieťaťom, ktoré otec len ťažko zvládal. Presvedčený, že chlapec potrebuje poriadok, dal syna k námorníctvu. Henri však skončil v kárnej jednotke na Korzike, odkiaľ sa vrátil ako skutočný darebák. Armádu musel opustiť a odvtedy bolo jeho domovom parížske podsvetie. Rozsudok, ktorý ho onedlho poslal na galeje, bol podľa Charriera nespravodlivý a proces zmanipulovaný. Cítil sa nevinným. Pravda je, že aj policajti, vyšetrujúci vtedy prípad smrteľného zranenia jedného z členov parížskej galérky, považovali trest za príliš krutý. A to, čo väzňov čakalo, sa skutočne blížilo peklu, z ktorého sa Charriere pokúsil opakovane utiecť. Svoj nedobrovoľne dobrodružný osud, s ktorým sa nikdy nezmieril, popísal väzeň s vytetovaným motýľom na hrudi v autobiografickej knihe, ktorú dal parížsky vydavateľ Robert Laffont názov Motýlek. Kniha s dedikáciou Venezuelskému ľudu, jeho prostým rybárom z Parijského zálivu, všetkým, intelektuálom, vojakom a ostatným, ktorí mi umožnili začať nový život, vyšla v roku 1969 v náklade milión dvestotisíc výtlačkov. Okamžite sa, stala literárnou senzáciou Francúzska i Európy a Henri Charriere celebritou. Zároveň sa však objavili hlasy spochybňujúce autentickosť Charrierovho rozprávania. Preto sa Robert Laffont rozhodol zvolať tlačovú konferenciu, kde Henri Charriere vyhlásil, že v jeho románe je 75 % pravdy a 25 % myšlienok. Pravda je, že po jednom zo svojich nevydarených útekov bol Charriere odsúdený na dva roky izolácie na ostrove sv. Jozefa, a komu sa podarí prežiť niečo podobné, často ťažko rozlišuje medzi snívaním a realitou. Charriere s najväčšou pravdepodobnosťou vytvoril všeobecný portrét galejníka z Diabolských ostrovov, čo nijako neznižuje pútavosť jeho rozprávania. Henri Charriere je rozprávačom veľmi emotívnym, s prirodzeným talentom, veď bol koniec koncov učiteľským synkom. Dokáže atraktívne popísať ako svoj vnútorný svet, tak potrebný na prežitie, tak často mrazenie v chrbte vyvolávajúce zážitky z prostredia trestaneckej kolónie. Ostatne než kniha vôbec vznikla, rád o Diabolských ostrovoch rozprával, o poslucháčoch nemal nikdy núdzu. V českom preklade Sergeja Machonina vyšiel Motýlik už dva roky po francúzskom vydaní a Motýľkove kruté dobrodružstvá v džungli, na mori či medzi Indiánmi fascinujú českého čitateľa dodnes. Ale Motýlik je v prvom rade dobrou správou o obdivuhodnej sile ľudského ducha, lebo je to predovšetkým Motýľkova nezlomná túžba po slobode a viera v dobrý koniec, čo v krízových okamihoch stiahne osud správnym smerom. V dejovo bohatej knihe defilujú vrahovia, zlodeji, malomocní, kanibali, Francúzi, Číňania, indiáni a každá postava má svoj kuriózny príbeh. Do pätnásťdielneho rozhlasového čítania sa pochopiteľne všetko nevošlo, ale o čo je poslucháč ochudobnený na deji, to nahrádza charizmatická interpretácia Norberta Lichého. Len pre zaujímavosť – Henri Charriere zomrel v roku 1973 len pár týždňov pred úspechom filmu natočeného podľa jeho knihy, so Stevom McQueenom a Dustinom Hoffmannom v hlavných rolách. Galeje vo Francúzskej Guyane boli na nátlak verejnosti zrušené rok po poslednom, konečne úspešnom, Motýlikovom úteku. Dĺžka: 6 hod. 32 min.