„Hovoril ku mne, ale vedel som, že som pre neho len stenou, ktorá mu občas vracia ozvenu.“ Na úteku z vyšinutej Európy roku 1942 sa stretli v úradnej džungli lisabonského prístavu, kde je bežcom z Nemecka a ďalších okupovaných krajín niekedy dopriate vtlačiť sa na loď do Ameriky. Lenže rozprávač práve prehral všetky peniaze v zúfalej hazardnej hre o lodný lístok. Okoloidúci s pasom na meno Schwarz mu sľúbi darovať ten svoj aj s americkým vízom pod podmienkou, že zostane v noci s ním a vypočuje jeho príbeh. Zatiaľ čo spolu prechádzajú barmi i spiacimi ulicami, ktoré sa tvária tak nezúčastnene, ožíva v jeho spovede príbeh utečenca pred zvôľou veľkých dejín hnaných stádnou malosťou. Schwarz rozpráva, aby dal svojej kalvárii zmysel, aby sa dočkal rozhrešenia za smrť fanatického švagra a vyrovnal sa s odchodom manželky. Jedna z najpôsobivejších elegií emigrantskej literatúry testuje význam spomienky v ataku neľudských okolností aj silu žiť, bojovať a milovať ďalej, a to všetkej rakovine sveta napriek. Remarque vie, že zostup do najtemnejšej noci je ako vo filme Casablanca jednosmerný a že sa vrátiť nemožno – ale nádej na ľudskejší život vždy umiera posledná. Dĺžka nahrávky: 8 hodín 24 minút