Tragická veľkolepá komédia „Švejk nenapravuje svet. Tu sa nedá už nič napraviť. Ak sa má svet zachrániť, nezostáva nič iné, než si už nič nepredstierať a začať znova v troskách az trosiek. Švejk tiež nie je ako troska starého sveta, úbožiak, ktorý sa sám vyhlasuje za blba. A predsa práve on a len on prináša nádej. Je nutné zbaviť sa všetkých ilúzií, je nutné prijať dokonalú prehru, aby sa svet mohol zachrániť.“ Tento Chalupeckého trefný opis „situácie“ Haškovho antihrdinu Jozefa Švejka a jeho rozlomeného európskeho sveta by sa dal s istým zveličením vztiahnuť aj na našu súčasnosť. Nesiahli sme tentoraz do rozhlasového archívu k osvedčeným švejkovským interpretáciám (Höger, Pivec, Werich), ale pokúsili sme sa o úplne nové, súčasné uchopenie. Súčasné nie v nejakom experimente, ale v „zostupe“ k zmyslu autorovho textu a jeho najvlastnejšej poetike. Dvadsať „zastavení“ z prvého dielu Osudov dobrého vojaka Švejka počas svetovej vojny naštudovala režisérka Markéta Jahodová s Oldřichom Kaiserom a odprevadila hudbou pražského krčmového harmonikára Jozefa Čečila. Postava Švejka sa Haškovi zrodila v krátkom poviedkovom cykle v máji 1911. Vtedy si poznamenal: „Pitomec u kumpánie“. Potom existuje druhý švejkovský cyklus, ktorý bol písaný v Rusku v rokoch 1916–1917. To všetko bolo ešte zábavné čítavo a Hašek cítil, že sa so svojou témou úplne nevyrovnal. Po návrate z Ruska sa pustil do nového písania Švejka, a ako prezrádzajú spomienky Haškovho osobného pisára Klimenta Štěpánka, ktorému spisovateľ román diktoval v lipníckej krčme, Haškova pamäť a schopnosť iskrivej a básnickej improvizácie bola geniálna. Stála ho však mnoho síl. Existuje svedectvo lipnického hostinského Invalda, ktorý niekoľkokrát zazrel Haška osamote zúfalo plakať. A ako píše EA Longen: „Hašek trpel. Bolo mi jasné, že musí každú zdivočelú noc a pitku ťažko vykúpiť a draho zaplatiť utrpením.“ Román, ako ho poznáme dnes, pochádza z rokov 1921–1923 a zostal nedokončený. Hašek (a jeho Švejk) je postava tragikomická, zúfalo osamotená uprostred sveta, vytvárajúceho si nové modly. Je všetko ostatné len nie láskavý básnik: ostrý ironik, hryzavý satirik, britký pozorovateľ „divadla sveta“, nihilista, divoký karikaturista. „Prekliaty dada-plebejec“, ako o ňom tvrdí taliansky bohemista Sergio Corduas. Alebo ako hovorí Eduard Bass: „V Haškovi boli dvaja ľudia – jeden si robil blázna a druhý sa na to pozeral. Ten druhý Hašek uvidel prchavosť ľudského života a spoznal ju, snažil sa ju poprieť, umlčať, oklamať šprýmy. ." Miloš Doležal