obsah: číta Jana Štěpánková réžia Markéta Jahodová Rozhlasová nahrávka z roku 1992 Vydal Jazzmusic v spolupráci s Radioservisom as 2012 popis: Táto kniha vznikala živelne. Natoľko živelne, že som o jej vyznení premýšľala až ex post. Väčšina kníh, románových aj poviedkových, sa utvára postupne, narastajú od nápadu a celkovej predstavy situáciami jednotlivých figúr, mnohokrát autor ani nevie, kam ho postavy dovedú. Táto kniha nie je fabulovaná, postavy v nej sú dané, aj prostredie a čas, aj situácia. A tiež vyznenie. Vznikla ako dobrý spôsob, ako sa vyrovnať s hlbokou traumou. Zistila som, že pri hľadaní presných slov, ktorými by som prežité trápenie vyjadrila, sa trauma postupne zhmotňuje, osamostatňuje sa odo mňa a odchádza do minula. Je to skoro tak, ako keby som príbeh iba písala a neprežila. Trauma vyvolala nezvyčajné prostredie a nečakané zážitky. Príbeh sa odohráva na konci sveta, vo svete zabsolutizovaného násilia, a ja som po napísaní knihy zistila, že snáď žiadne iné prostredie nie je takou veľkou autorskou príležitosťou. Nikde inde by som sa nestretla s ľuďmi tak rozdielnymi, a súčasne tak otvorenými. Moja hlavná autorská i ľudská skúsenosť bola, že práve nezakrývané násilie a ponižujúca bezmocnosť prebúdzajú úprimnosť a pochopenie. Keď som potom premýšľala o podobách priateliek, uvedomila som si hlavne to, že v knihe neobjavujem umelo „perličku na dne“, ale že sa mi v postavách priateliek av ich prípadoch a príbehoch vnútila do textu sama podstata ľudskosti. To stálo za premýšľanie. Neboli to žiadni anjelikovia, tie moje priateľky, niektoré boli veľmi skazené a boli vo väzení právom, boli by v ňom aj dnes. Ale tá veľká úzkosť, ktorú násilie, bezmocnosť a aj koniec nádejí vyvolávajú, z dna duše privolávajú aj všetko to dobré, čo ľudstvo predstavuje. Darovaná cigareta tam znamená viac, než ktovieaký ľudomilný program; alebo napríklad priznanie, „neverte mi, pretože na vás donášam“, vydá za všetky modlitby. Tým nechválim väzenie, najmä nie to totalitné; tým chválim ľudí. Ich možnosť stať sa ľudskými. Eva Kantůrková Scenáristka a prozaička Eva Kantůrková (1930) bola signatárkou Charty 77, od roku 1985 do roku 1986 aj jej hovorca. Spoločne so svojím druhým manželom Jiřím Kantůrkom (1932–1998) sa aj inak angažovala v disente. Od mája 1981 do marca 1982 bola za podvracanie republiky väznená v pražskej ruzyňskej väznici. Po revolúcii sa podieľala na vzniku Občianskeho fóra a stala sa poslankyňou Českej národnej rady. dĺžka: 5 hodín 16 minút