„Detektívny horor“ Príbeh kriminálnej rady môže byť podobenstvom o ťažkostiach dospievania a túžbe vymaniť sa z rodičovského vplyvu, ale zároveň je mrazivým a napínavým pátraním po pravom pôvodcovi zločinu. V metaforickej rovine je úvahou o príčinách viny a dôsledkoch trestu. Rozhlasová nahrávka z roku 2013 v réžii Markéty Jahodovej popis: Prozaik Ladislav Fuks sa narodil 24. septembra 1923 v Prahe. Jeho prísny otec pracoval ako policajný úradník. Zrejme práve z hĺbky vlastnej skúsenosti pramenila inšpirácia pre Fuksov román Príbeh kriminálnej rady. V rokoch 1945–1949 vyštudoval Ladislav Fuks filozofiu, psychológiu, dejiny umenia a pedagogiku na FF UK v Prahe. Aj keď v následnom období pracoval ako úradník a štátny zamestnanec, bol odborným pracovníkom Štátnej pamiatkovej správy v Prahe a do 1963 Národnej galérie, pre svoju literárnu dráhu nepochybne čerpal práve zo znalosti ľudskej psychiky a správania posunutého vďaka výnimočným, ohrozujúcim a záťažovým situáciám. Zásadná samozrejme bola skúsenosť vojnového obdobia, pretože z jeho židovských spolužiakov sa z koncentračných táborov vrátil iba jediný a sám Fuks bol od roku 1942 totálne nasadený na statku v Hodoníne. Úzkostné stavy, strach, desivá neodbytnosť blížiacej sa katastrofy, zločin, bezprávie a vyradenie postavy z „normálnej spoločnosti“. To sú hlavné témy Fuksových kníh. V jeho prvotine z roku 1963 nazvanej Pán Theodor Mundstock, sa ešte jedná o príbeh zasadený do konkrétnych reálií, pretože rozpráva o osude pražského Žida obávajúceho sa transportu do koncentračného tábora. Postupne ale autor líčenia „vytrhuje“ z rozpoznateľnej skutočnosti a „vsadzuje“ ho do modelového časopriestoru obohateného výraznou metaforikou, prepracovanou kompozíciou a návratnými motívmi. Taká je stavba Fuksova asi najznámejšieho románu Spaľovač mŕtvol z roku 1967. Psychologický román Príbeh kriminálnej rady (1971) sa odohráva v akomsi európskom hlavnom meste av jeho okolí, kde sú zákerne vraždené deti. Námetom je ale aj vzťah despotického kriminálneho rady a jeho plachého, sotva dospelého syna Viktora. Čitateľská pozornosť je do poslednej chvíle akoby odvádzaná či rozptyľovaná vnútornými úvahami syna o vzťahu k otcovi, z ktorého dohľadu sa snaží vymaniť, o pokrvnej závislosti, ktorá môže viesť až k deštruktívnym pocitom a činom. Dej môže byť podobenstvom o ťažkostiach dospievania a túžbe „odtrhnúť“ sa z rodičovského dozoru, ale zároveň je mrazivým a napínavým pátraním po pravom pôvodcovi zločinu. V metaforickej rovine je úvahou o príčinách viny a dôsledkoch trestu. Ladislav Fuks zomrel v Prahe 19. augusta 1994 vo svojom dejvickom byte. Milena M. Marešová dĺžka: 6 hodín 17 minút