O pradávna sa hovorí, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Ale bolo to tak u synov nášho najväčšieho panovníka, Karola IV.? Napríklad u jeho prvorodeného? Išiel aspoň trochu v stopách svojho otca silného, schopného vládcu? Alebo bol slabým panovníkom, zmietaným udalosťami, ktorým nedokázal čeliť? Mal aspoň nejaké zásluhy orozkvet Českého kráľovstva, či ho viedol iba do priepasti zmätkov a zmaru? O najstaršiemu synovi Karola IV. a Anny Svidníckej sa vie, že rád utekal pred povinnosťami na svoje hrady a radšej lovil, či popíjal, než aby vládol. Ako asi Václav vnímal sám seba a svoju vládu? Porovnával niekedy svoje kroky s činmi cisára Karola – a ak áno, dokázal sa poučiť z chýb? Dnes vieme, že poriadok, zákon aj pevná ruka panovníkova – to všetko na dlho zmizlo s poslednými okamihmi cisárovými. Iste, nejaký čas ešte kráľovstvo žilo zo zotrvačnosti, avšak onedlho počalo celé kráľovstvo, a samozrejme aj rímska ríša, pociťovať nedostatok sebavedomej a zásadovej vlády. Chcel a mohol tomu Václav zabrániť? Kto mu kládol prekážky do cesty? Jeho neschopnosť, alebo protivníci? Účinkujúci: Marek Holý a Jiří Dvořák