Mladá Slovinka Veronika sa z omrzelosti nad stále rovnakým životom aj z pocitu vlastnej zbytočnosti rozhodne spáchať samovraždu. Vo svojom doterajšom živote sa vždy snažila robiť to, čo od nej očakávali druhí, nemala odvahu naplniť svoju vnútornú túžbu a riskovať neúspech. Až keď sa v sanatóriu pre duševne chorých dozvie po nevydarenej samovražde, že má poškodené srdce a že pomaly umiera, prebudí sa v nej inštinktívna vôľa k prežitiu a Veronika začne o svoj život bojovať v prostredí ľudí, ktorí sú úradne potvrdenými „blázňami“. rozprávanie Veroničinho príbehu sa svetoznámy brazílsky autor opiera o vlastné zážitky z dospievania z riodejaneirskej psychiatrickej liečebne.