„Narodil som sa v polovici minulého storočia. Prežil som obyčajné detstvo v hradčianskom byte mojich dosť neobyčajných rodičov – otec bol divadelník, hudobný skladateľ, ale aj básnik, spisovateľ a riaditeľ divadla. Vo vzácnych chvíľach aj spevák a tanečník, dokonca aj maliar… Zomrel, keď som sa chystal postúpiť z prvej triedy do druhej, a tak som vyrastal s matkou, herečkou, spisovateľkou, neskôr taktiež principálkou malého zájazdového divadla Maringotka. Hoci stále pracovala, vždy si našla čas aj na mňa. So vzťahom k otcovi som sa vysporiadal značne zložitejšie, avšak nie preto, že bol podľa všetkého geniálny umelec, zatiaľ čo ja nie; ma to na ňom vždy skôr priťahovalo a páčilo sa mi to. Lenže keď sa s mojou pubertou takmer súčasne dostavili aj ruské tanky, prestal som si myslieť, ako si myslíval on, že komunizmus človeka oslobodzuje“, začína jeden z textov Jána Buriana zhromaždených v tejto knihe, ktorá nadväzuje na predchádzajúce knižné vydanie pravidelných fejtónov písaných pôvodne pre Týždenník Rozhlas – teda Prízrak v nákupnom stredisku (2009), Príhovor za dnešnú dobu (2013) a Kocúri pohľad (2016). Pri čítaní sa s autorom ocitneme napríklad v Solopiskách aj na mnohých ďalších miestach u nás doma, ale tradične precestujeme aj jeho obľúbený Island, Portugalsko, Čile alebo ostrovy v Baltskom mori. A nielen to – tentoraz sa Burian pri pátraní po predkoch vydal do minulosti, takže štúdium starých matrík zapríčiní, že dostane SMS od pradedka svojho pradedka, v snoch sa mu začne zjavovať tajomná sesternka Ružena a náhle začne objavovať do tej doby neznámych žijúcich príbuzných… Isté je, že nech už sa s Burianom vydáme kamkoľvek, nie je to nuda!