Archívy skrývajú nečakané prekvapenia, napríklad tento zvukový záznam rozhovoru Jiřího Voskovca a Jána Wericha pri jednom z ich spoločných stretnutí vo Viedni. Zatiaľ čo v Poslednej forbíne išlo o stretnutie z roku 1974, toto je o 3 roky skôr. Páni sa stretli nad magnetofónom v dobrom rozpoložení as chuťou do života. Témy rozhovoru zodpovedajú ich radostnej nálade. Hovoria o poézii, o móde, o nemravnosti, uvažujú o mladosti a starobe, rozhovoria sa o Samuelovi Beckettovi či Jozefovi Šímovi. Jiří Voskovec rozpráva o Brodwayi. Druhú kapitolu archívnych objavov tvorí dialóg Jiřího Voskovca s českou emigrantkou Evou Kloboukovou z Montrealu v roku 1977. Zatiaľ čo v prvom rozhovore vo Viedni sme uchvátení spôsobom vrúbľovania nápadov na seba kongeniálne napojených priateľov, v druhej ide o postulovanie základných myšlienok živote v exile.