„Vrana necíti strach. Vrana necíti radosť.“ Dvanásťročná Bára si na prahu puberty pripadá osamelá, lenže nie tak ako jej dospievajúci rovesníci bežne čeliaci nepochopeniu. Ona vážne sama je. Matka ju ustavične porovnáva so staršou sestrou, ktorá robí „všetko lepšie“, otec svoje správanie k nej mení podľa toho, či sa ženský zvyšok rodiny práve pozerá, a Bárinu výtvarnému nadaniu doma nikto nevenuje pozornosť napriek tomu, že v škole na jej kresby spievajú ódy . Opakované a dobre mienené odporúčania ohľadom rozvíjania dievčaťa talentu zo strany učiteľov majú ale veľmi netypický dopad … Šrámy a tiene na duši sa vŕšia as nimi aj temnota hlboko v Bárinom vnútri. Jedinými jej dôverníčkami sa stávajú vrany hniezdiace pred oknami v parku. Aké by to vlastne bolo byť vranou? „Prvý let mláďaťa je krátky. Vzduch prúdi pod jeho krídlami. Svet okolo dostáva farby.“ dĺžka nahrávky: 3 hodín 49 minút