Nie je možné si vybrať, kedy budeme zimovať, ale je len na nás, ako k prerodu pristúpime…
Aj ona si ako kdekto nahovárala, že má veci pod palcom, lenže osud si nevyberá. Stačilo akútne ohrozenie manželovho života, jej vážna choroba, synova fóbia zo školy – a razom sa prepadla na dno depresie. V úsilí vymaniť sa z bludného kruhu útrap sa inšpirovala prírodou a skúsila „zimovať“. Utlmila svoje potreby až na dreň a vo zbystrenom rozpoložení premýšľa o význame kríz. Vie, že „studený odchov“ rodnej Británie aj tamojšie všadeprítomné „obavy z trápnosti“ ju na zdrvujúcu situáciu pripravili prachbiedne, a preto húževnato posilňuje telo i ducha pobytom na nórskom slnku, teplotnými šokmi vo fínskej saune či pobytom v islandskej termálnej termálnej. Pátra po hlbšom zmysle smútku nehľadiac na prehmaty, len aby zase poskladala čriepky seba samého. A lepšie.
Úvahy Katherine Mayovej – vrelo prijaté v Európe aj v zámorí – sú vzdialené okázalým mantrám motivačných citátov. Jej utužovacia meditácia lieči svojpomocne v čase, ktorý zle poznamenal skoro každého. Ale ani táto kríza nepotrvá večne, nastane obleva a človek vyjde obrodený: do ďalšieho životného cyklu leta a zimy, ziskov a strát, s ktorými však už nabudúce počíta.

„Myšlienky hrejivé ako kožuch. Vďaka nim je ťažko skúšaná duša na osudový chlad pripravená a môže vnímať krásy zimy, dej sa čo dej.“ – The Guardian
„Prekrásne… a prekrásne prenikavé. Mayová stavia na empatiu, zmierenie a vedomie perspektívy, ktorá nám poskytne oporu ešte dlho po skľučujúcej pandémii.“ – The New York Times
„Najťažšie je opanovať sám seba, a pritom je to tak blizučko. (…) S autorkou podnikáme ušľachtilú výpravu do prírody, ktorá vnútro citlivého jedinca uteší a dodá mu vzpruhu.“ – Sunday Express


„Prišla moja zima. Ste odrezaní od sveta, cítite sa odstrčení, mimo diania, vrhnutie do úlohy štvanca alebo neschopní pohnúť sa z miesta. A v tej bielej tme som uvidela možnosť poskladať sa znova. Trochu kajúcne som začala budovať nového človeka, ktorý bol niekedy hrubý a nie vždy urobil správnu vec, ktorého veľké hlúpe srdce snáď neustále bolelo, ale ktorý si zároveň zaslúžil tu byť, pretože teraz mal svetu čo dať.“ – ukážka z knihy