Na základe osobných rozhovorov, denníkov a ďalších dokumentov rozpráva autor vojnové a povojnové zážitky svojho otca, vojaka československej zahraničnej armády Otty Hornunga (1920–2013). Otto, ktorý sa narodil a žil v Ostrave, po okupácii Československa utiekol do Poľska, kde vstúpil do formujúceho sa československého legiónu, s ktorým upadol do ruského zajatia. Ako príslušník 11. čs. pešieho práporu – Východného sa zúčastnil obrany obliehaného Tobruku a po zriadení 1. čs. samostatné obrnené brigády a ďalším výcviku v Británii bojoval o Dunkerk. Po ťažkom zranení a rekonvalescencii sa ako styčný dôstojník vrátil do vlasti v rámci postupujúcej americkej armády. Názov knihy odkazuje k Ottovmu presvedčeniu, že keď už je človek na svete, má sa snažiť žiť tak, aby po sebe niečo dobré zanechal, aspoň malé „znamenie v kameni“. Preto sa snažil osobne prispieť k tomu, aby po svetovej vojne Československo stálo na strane víťazov a stalo sa opäť samostatným štátom.