Spomienky Lenky Kořínkové pojednávajú o rokoch 1971–1982. V pravdivom príbehu o láske, smútku, vášni, filme a nekonečnej túžbe po slobode, ako znie podtitul spomienok herečky Lenky Kořínkovej, ožívajú roky tzv. reálneho socializmu 1971–1982. Obdobie normalizácie, ktorému je kniha venovaná, je pre ňu obdobím trpkého rozčarovania, ktoré ju nakoniec priviedlo k emigrácii. Ide o výpoveď rýdzo subjektívnej, ktorá zachytáva praktiky umeleckých agentúr a filmových ateliérov, kde sa autorka pohybovala.