Strhujúcim a osobitým spôsobom spísané spomienky pamätníka, ktorý sa pohyboval v bezprostrednej blízkosti Smrkovského za hviezdnych čias jeho biografie, tvoria informačne pestrú mozaiku druhej polovice 20. storočia. Autor čitatelia umožňuje nahliadnuť na kotrmelce doby v súvislostiach, ktorým sa dnešné médiá a bohužiaľ aj mnohí historici a publicisti až úzkostlivo vyhýbajú alebo ich jednoducho ignorujú. V predslove autor cituje výrok svojho lekára, ktorý sa stal jedným z popudov vzniku tejto knihy: „Dnes sa chce kdekto vyrovnávať s minulosťou a pritom sa tá minulosť nasväcuje stále len z jednej strany. Ako keby slovo smeli mať len odporcovia vtedajšieho režimu a prísierkové, čo sa na ne hrajú. Môj otec mi odmala vtĺkal do hlavy antický múdra, a to dosť osobito. Viete, ako mi preložil audiatur et altera pars? Kto súdi bez toho, aby si vypočul obe strany sporu, je hovado. Ja tú druhú stranu nepočujem, tak minulosť nesúdim. Čo keď je nás takých viac? Napíšte memoáre a my si ich prečítam. Treba sa nám potom bude lepšie fúkať na bebie, ktorý nám spôsobil boľševik.“ Nasvietiť čitatelia históriu aj z tej druhej strany, a prispieť tak k realistickejšiemu pohľadu na ňu, je jedným z cieľov knihy.