Statočný boj s rakovinou a túžbou všetko vzdať Vaša matka zomrela na Alzheimerovu demenciu v dome s opatrovateľskou službou. V posledných týždňoch vás už nespoznávala a bola mimo tohto sveta. Na jej pohľad trýzneného zvieraťa, keď jej ošetrovateľky menili plienku, nikdy nezabudnete. Aj váš otec dožil v opatrovateľskom dome. Zomrel sám, dávno ste sa odcudzili. S bratom ste si nerozumeli ani ako deti. Na obrad uloženia popola priniesol matkinu urnu v igelitke s reklamou módnej značky. So sestrou ste sa snažili o pohrebné rituály, ale výsledkom boli len trápne rozpaky. Uľavilo sa vám, keď ste to mali za sebou. A potom vám povedali, že máte rakovinu, melanóm v poslednom štádiu, a určite zomriete. Čo urobíte? Austrálska spisovateľka Cory Taylorová odložila nedopísaný román a počas pár týždňov pred smrťou napísala túto knihu. Bez pátosu a sentimentu, dokonca s humorom opisuje rozporuplné pocity z umierania a smrti, bilancuje život s japonským manželom, uvažuje o vlastnej identite a spomína na svojich rodičov. Jej úprimná spoveď sa netýka žiadnych výnimočných vecí – to, čo v živote prežívala ona, prežívame alebo raz budeme aspoň sčasti prežívať všetci.