Obdobie nástupu nacizmu a jeho následného teroru zostáva naďalej nevyčerpateľným zdrojom svedectva z radov jeho odporcov a obetí. Spomienky historika Edgara Feuchtwangera, synovca známeho nemeckého spisovateľa Liona Feuchtwangera, ktoré prvýkrát spísal vo svojich 88 rokoch a vydal s pomocou Bertila Scaliho, sú ich ďalším prekvapivým príkladom: v rozprávaní, ktorého pôsobivosť umocňuje prítomný čas, sa svojich piatich do štrnástich rokov s rodinou v Mníchove v tesnom susedstve Adolfa Hitlera. Najmä na mladých čitateľov – ale nielen na nich – bezpochyby silne zapôsobí Edgarova úprimná výpoveď židovského chlapca, do ktorého každodenných radostí detstvo, prežívaného v bezpečí domova i na ďalších obľúbených miestach Bavorska, obklopeného láskou rodičov, opatrovateľky i širokého príbuzenstva, spojená s osobou suseda odnaproti, ktorej Edgar spočiatku nechápe: zatiaľ čo v prvých rokoch školskej dochádzky sa pýšia kresbami, na ktorých dominuje hákový kríž alebo Hitlerova fotografia, o niekoľko rokov neskôr sa s pocitom vedomej nenávisti, už úplne stotožnený so svojimi židovskými koreňmi, medzi spolužiakmi – členmi Hitlerjugend. Väčšine členov rozvetvenej rodiny Feuchtwangerovcov sa podarilo z Nemecka včas utiecť, Edgarovi rodičia takmer zázrakom prežili, ale jeho teta Bella zahynula v Terezíne. Sám Edgar sa v roku 1939 dostal do Veľkej Británie, kde sa ho ujala jedna rodina v Cornwalle. Vyštudoval univerzitu v Cambridge a žije pri Winchestri.