V kontroverznej autobiografii sa bývalý rektor AMU a riaditeľ Národnej galérie Milan Knížák zameriava predovšetkým na štvrťstoročie, ktoré uplynulo od Novembra 1989. Nekompromisne hodnotí svoje pôsobenie v oboch inštitúciách a odkrýva pozoruhodné fakty o ich umeleckom i politickom zákulisí. V samostatných kapitolách autor spomína na svoje stretnutia so všetkými porevolučnými prezidentmi, ministrami kultúry, teoretikami umenia aj „postavami z panoptika“, ktorými sú pre neho Karel Schwarzenberg, Meda Mládková alebo Ivan Jirous. Knížiak venuje značný priestor aj formulovaniu svojich názorov na súčasnú politickú scénu, všeobecný vkus a vzťah ľudí k slobode, vplyv médií na vnímanie reality a pod. Publikáciu sprevádzajú prílohy v podobe fotografií za autorovho archívu, reprodukcie umeleckých diel, zoznam umeleckých aktivít a ocenení a faksimile dôležitých písomných dokumentov z jeho života. V obsiahlej úvodnej kapitole opisuje Milan Knížák svoj život od narodenia až po jeseň roku 1989. Predslov ku knihe napísali Václav Klaus a Václav Budinský.