V jubilejnom Roku českej hudby si pripomíname výročie narodenia hudobného skladateľa Bedřicha Smetany (1824–1884). Už deti v škole sa o ňom učia, že položil základy českej národnej hudby, je to po generácie omieľané klišé. Pavel Kosatík štúdiom prameňov došiel k záveru, že faktov o Smotanovi je k dispozícii možno dosť, ale že sme ich, s ohľadom na potreby tej našej doby, dostatočne nepremysleli. Autor nesúhlasí už s tou hlavnou, najčastejšie predkladanou tézou o Smetanovi ako len zakladateľovi českej hudby. Vidí v ňom predstaviteľov hudby európskej. Myslí si, že svetová hudba u nás nezačala vznikať až s Antonínom Dvořákom, ale už s Bedřichom Smetanom. „Len“ sa to za neho ešte nevedelo do toho sveta dostať, a potom s tou teóriou o jeho iba slovenskej hudbe sa na to možno dosť nemyslelo. Nikdy nie je neskoro veci začať naprávať a vhodná chvíľa pre to môže byť práve teraz. Je škoda, ak svet pozná zo Smetany len Predanú nevestu, Vltavu a sláčikový kvartet Z môjho života. Do sveta práve tak patria Dalibor, Hubička a Dve vdovy, celá Moja vlasť, cyklus „švédskych“ symfonických básní a tiež množstvo brilantných skladieb písaných pre klavír. Majme Bedřicha Smotanu viac radi. Pusťme si ho z povedomia do vedomia. A potom do sveta.