Masarykovci boli moderný pár. Obaja boli veľkí idealisti, premýšľaví, kozmopolitní. Rebelovali v oblasti náboženstva, manželstva i výchovy detí. Nie všetko, ale vtedajšia spoločnosť dokázala prijať. TG Masaryk sa dokázal povzniesť nad malosť pomerov a smerovať vyššie, preto si prezieravo vybral ženu, ktorá pre neho bola neustálou výzvou aj inšpiráciou. Bola pre neho tiež stelesnením inej kultúry, ukazovala mu možnosti nového sociálneho usporiadania. Predovšetkým bola ale jeho vernou oporou a pomocníčkou, ktorá ho nikdy nezradila. Bola jeho veľkou láskou, bielou ružou, ako ju nazýval. To Charlotta mu v zásadných chvíľach, keď chcel emigrovať z Čiech do cudziny, jasne povedala: „Ty musíš zostať! Tvoje miesto je tu!“ Aká bola? Charlotta bola ženou mnohých paradoxov. Bola sväticou aj rebelkou, mysliteľkou aj príliš hodnou mamou. Snažila sa v sebe spojiť nespojiteľné, zvládnuť nároky dvoch svetov, sveta konzervatívneho a sveta moderného. Trieštila sa v aktivitách pre svoje štyri deti, z tých síl, čo jej ostali, pomáhala Tomášovi Garrigue Masarykovi v mnohých jeho činnostiach a trpela pochybnosťami pri porovnaní s ním. Len málo energie jej zostalo na vlastné záujmy, napriek tomu si však našla čas aj pre sociálnu prácu a prácu v ženskom hnutí. S istým zveličením sa dá povedať, že Masaryk a ich vízia pre ňu boli jej životným dielom. Kde ho iní opúšťali, ona zostávala. Doslov Jozef Cisárovský