Vo štvrtom a záverečnom diele pamätí Otakar Husák opisuje druhú polovicu svojho pôsobenia na pozícii ministra národnej obrany. Bližšie predstavuje spoluprácu s francúzskou vojenskou misiou, najmä sa ale venuje svojej politickej práci v úrade a večnému boju za rozvoj kvalitnej armády mladého štátu, ktorý prebiehal napríklad v branných výboroch. Rozsiahla časť je venovaná „siedmej veľmoci“ – tlači a jej článkom o vojsku, vojakoch i autorovi samotnom. Následne približuje svoj koniec v politike aj armáde a spomienky uzatvára krátkym popisom svojho života v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Aj preto je tento diel doplnený autorovým životopisom, ktorý zachytáva jeho následné, opäť často veľmi dramatické osudy, vrátane obdobia väznenia v nemeckých koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny. Všetko dopĺňa veľké množstvo dobových fotografií a dokumentov.