Životopis sv. Benedikta Jozefa Labra, patróna ľudí bez domova. – Benedikt-Joseph Labre (25. alebo 26. 3. 1748, Amettes – 16. 4. 1783, Rím) nechodil po svete dlho. Zomrel mladý, v Ríme, v predvečer Francúzskej revolúcie, avšak dĺžka života nerozhoduje. Rozhoduje intenzita, prínos, svätosť. Najstarší sedliacky syn zo severofrancúzskeho kraja Artois odmietol právo na rodinný grunt. Jeho srdce túžilo po najprísnejšom kláštore. Ale pre telesnú i duševnú krehkosť sa nikdy v kláštorných stenách nezabýval. Vzdal sa pre Boha všetkého, a Boh mu za to odmietal splniť jeho túžbu. Tak sa Benedikt vydal na cestu. Stal sa pútnikom a svoje odriekanie si nosil so sebou. Jeho krajná askéza sa obliekla do povrazov dažďa v apeninských údoliach, do hmyzích parazitov zaliezajúcich mu pod oblečenie, do opakovaného kamenovania rímskymi výrastkami, do obeda z neolúpaných pomarančov a stvrdnutého chleba. Postupom času začali ľudia pociťovať Benediktovu svätosť. Liečil, videl im do srdca, žiaril, cez svoj odpudivý zjav. Tento u nás takmer neznámy svätý nehovoril mnoho, ale ním hovoril Boh.