Až v 90. rokoch minulého storočia prvýkrát vyšiel súkromný denník presláveného zakladateľa francúzskej modernej poézie Guillauma Apollinaira, ktorý si básnik s určitými prestávkami viedol dvadsať rokov – od roku 1898 až do svojej smrti v roku 1918.
Treba povedať, že tieto texty úplne nenapĺňajú to, čo rozumieme pod pojmom denník. Oveľa skôr ich možno charakterizovať ako nahliadnutie do autorovej tvorivej dielne. Apollinaire tu zachytával situácie, ku ktorým sa chcel neskôr vrátiť. Ale aj tak tu nájdete napr. záznam o jeho zoznámení s Alfredom Jarrym na prvom večierku časopisu La Plume, verše na susedku z domu, kde býval, zmienku o autorovom vylúčení zo strednej školy v r. 1897 v Cannes či zápisky o vlastnej svadbe.
Defiluje tu celý rad známych mien, ktoré dnes už patria k legendám nielen francúzskeho, ale aj svetového umenia – Pablo Picasso, Henri Matisse, Rachilde, Henri de Régnier, Paul Fort a ďalšie.
Vydaniu denníka bránila vdova po básnikovi, „krásna rusovláska“ Jacqueline Kolbová, preto vyšiel až po niekoľko desaťročí od autorovej smrti.
Českým čitateľom sa tento biografický skvost dostáva do rúk vôbec prvýkrát v preklade Jany Podhorskej a so znamenitým úvodným esejom Aleša Pohorského.