Ukrývať Židov bolo za holokaustu smrteľne nebezpečné. Ticho a ukáznene sa mali premeniť na popol a dym. Aj malé židovské dievčatko Ilonka, ktoré rozpráva tento príbeh. Prostými slovami az pohľadu dieťaťa líči hlad, strach, choroby, stratu dôstojnosti, hony na ľudí, organizované zabíjanie. Popisuje aj spôsoby, ktorými sa Židia v okupovanom Poľsku snažili týmto hrôzam uniknúť a prežiť. Ilonka prežila, väčšina jej príbuzných však nie. Písať o tom sa odhodlávala dlho. Nesnaží sa šokovať. Tie najhoršie hrôzy najskôr naznačia a potom sa k nim niekoľkokrát vracajú. Pred zrakmi čitateľov tak postupne vyvstáva príbeh jej rodiny. Ale hlavne osud dievčiny, ktorá prežila celú vojnu oblečená do príliš veľkého saka bývalého riaditeľa továrne na limonádu a ktorej najväčším pokladom bola červená nitka z látkovej trepky s podrážkou vystrihnutou z dosiek Tóry.