Najznámejšou Raderovou prácou je bezpochyby životopis rímsko-nemeckého cisára a sicílskeho kráľa Fridricha II. Hoci literatúra o „dive svetu“, ako bol cisár dobovými kronikármi nazývaný, je dnes už nepreberná, napriek tomu sa Raderovi podarilo načrtnúť bádateľsky prínosný, pritom však veľmi čítavý a výstižný portrét jedného z najkontroverznejších panovníkov stredoveku. Raderov prístup je striktne biografický. Vo svojom líčení sa viac-menej drží chronologického výkladu Fridrichovho života. Pokiaľ je to ale nutné, ľahko z neho vystupuje a venuje sa problémom, ktoré boli pre cisárovo vládnutie rozhodujúce. Z tohto dôvodu skúma Fridricha ako zákonodarcu, ako autora v mnohom moderných a pre stredoveký prístup k právu určujúcich Konštitúciou z Melfi, detailne spracováva cisárovo založenie univerzity v Neapole či naopak záľubu v sokoliarstve a súčasnom básníctve. Vo všetkých prípadoch však Fridrichovo konanie interpretuje z hľadiska cisárovho poňatia neobmedzenej panovníckej vlády, reprezentácie kráľovského majestátu a stretávania sa s imperiálnou myšlienkou s rovnako vládychtivým pápežstvom. Pre Fridrichov prístup k panovníckej moci je podľa Raderovho názoru rozhodujúci jeho sicílsky pôvod a jeho sicílske skúsenosti, ktoré v mnohom víťazia nad jeho štaufstvom, vo svojej dobe napokon akcentovaným len v obmedzenej miere. Centrom jeho záujmu bol vždy predovšetkým Stredomorský priestor. Ten do značnej miery jeho dvoru sprostredkovával kultúrne, vojenské i vedecké impulzy arabského sveta, pred ktorými sa iní európski panovníci naopak vedome uzatvárali. Krok za krokom tiež odhaľuje najrôznejšie mýty s osobou cisára Fridricha II. spojené. Pre českého čitateľa je veľmi zaujímavé, že často považuje priame paralely medzi Fridrichom a rímsko-nemeckým cisárom a českým kráľom Karlom IV. Ten podľa Raderovho názoru na Sicilana v mnohom vedome nadväzoval, hoci sa v propagandistickej rovine radšej hlásil ku Karlovi Veľkému ako k cirkevnými kliatbami obtiaženému, bytostne neskrotnému av očiach mnohých súčasných pozorovateľov až apokalyptickému sicílskemu vladárovi

Vydanie knihy podporilo hlavné mesto Praha.