Kniha prináša historicky cenné príspevky k poznaniu umeleckej atmosféry neskorého romantizmu a českej secesie na prelome 19. a 20. storočia a ich súvislosť s národnou kultúrou, ako ju vnímal autor pohľadom spisovateľa-dramatika a advokáta. Mária približuje zmysel svojho mnohoročného putovania po Taliansku, ktoré mu bolo nielen popudom k spísaniu kunsthistorickej cestopisnej príručky Talianska (1925), ale predovšetkým k vzniku väčšiny jeho drám z voľného cyklu takzvanej ferrarskej trilógie: Parisina (1916), Lucrezia Borgia (1916) Tasso (1917). Autor kriticky hodnotí vývoj českej literatúry od 19. storočia a vysvetľuje svoj obrat k románovej tvorbe z právnického a profesijného prostredia, ktorú si okrem čitateľskej popularity spôsobil aj množstvo životných ťažkostí, keď nimi demaskoval spoločenské pomery prvej Československej republiky.