Publikácia venovaná maliarovi a pedagógovi Jánovi Smetanovi (1918–1998), známemu predovšetkým v súvislosti so Skupinou 42. Smetanova ďalšia, nepomerne rozsiahlejšia tvorba doteraz čakala na komplexné zhodnotenie. Po „skupinovom“ období, keď tému obrazov predstavovali okrajové atribúty technickej civilizácie a prímestská krajina, sa v maľbe venoval skúmaniu skrytých síl ovládajúcich prírodné dianie. Od začiatku šesťdesiatych rokov bola jeho hlavnou inšpiráciou príroda vo všetkých tvarových a svetelných premenách, pričom prírodné motívy rozvíjal a obmieňal podobne ako hudobný skladateľ. Monografia čerpá z mnohopočetného diela uchovávaného v galériách a rodine autora, z denníkov uložených v Archíve Národnej galérie v Prahe aj zo spomienok študentov. Dôležitú súčasť publikácie tvorí výberový súpis diela, zahŕňajúci na šesťsto položiek.