Počas svojho takmer desaťročného priateľstva s Thomasom Bernhardom sa obchodník s realitami Karl Ignaz Hennetmair (*1920), žijúci v sedemdesiatych rokoch v bezprostrednom susedstve spisovateľovho domu v hornorakúskom Ohlsdorfe, rozhodol zaznamenávať rozhovory a udalosti Bernhardovho života formou denníkových zápisov.
Starostlivo si ich viedol od 1. januára 1972 do 1. januára 1973; zbieral dokumenty o tom, čo všetko s Bernhardom prežil ao čom spolu hovorili počas dlhých vychádzok po okolí Ohlsdorfu. Pritom sa nevyhýbali témam, o ktorých inak Bernhard s nikým nehovoril tak otvorene a bez škrupulí, či už išlo o názory na umeleckú scénu, o honoráre, praktiky nakladateľstva alebo o úzke priateľské vzťahy, či dokonca o ženy. Hennetmair neskôr poznamenal: Thomas musel niečo tušiť, niekedy mi dokonca sám nosil listy a dokumenty bez toho, aby sme kedy na túto tému prehodili jediné slovo.

Hennetmairove zápisky líčia množstvo detailov a udalostí z pohľadu človeka, ktorý mal k autorovi prístup ako málokto iný. Rodinné scény a humor, ktorým Bernhard oplýval vo chvíľach, keď sa cítil v bezpečí, sú cenným svedectvom spisovateľovho súkromného života. Nikde inde, a už vôbec nie v autorovom diele, k nim v tejto podobe cestu nenájdeme. Česky vychádza vo výbore a preklade Radovana Charváta.