Monografia Jitky Svobodovej (1941), prvej profesorky na pražskej Akadémii výtvarných umení, kde viedla ateliér kresby, zahŕňa prierez všetkými oblasťami jej viac ako päťdesiatročnej práce: počnúc ranými obrazmi cez ceruzkové kresby po kresby pastelom, doplnený o objekty, ktoré sú rovnocennou súčasťou . Monografiu dopĺňa obsiahly výbor zo štúdií, textov do katalógov a recenzií od mnohých historikov umenia a výtvarných kritikov. V plnej miere tak máme možnosť vôbec po prvýkrát nahliadnuť do uzavretého, vnútorne sústredeného sveta autorky, zaoberajúcej sa prírodnými javmi a vecami okolo nás. Mnohé zo zaradených diel nikdy nevystavila, ani nereprodukovala. Jej schopnosť oddeliť podstatné od vedľajšieho preniká vrstvy osobné skúsenosti, vyzdvihuje základné rysy každodenného okolia, prevracia ustálené väzby predmetov, necháva zaznieť prvotné živly. Objavuje plynúce v stálom, znepokojujúce v trvalom.