Janusz Korczak (22.7. 1878 alebo 1879 – 10. 8. 1942), vl. menom Henryk Goldszmit, bol poľský spisovateľ, pedagóg, verejný pracovník, povolaním lekár, vychovávateľ a priekopník moderných teórií v pedagogike. Uctieval dieťa ako autonómnu bytosť a kládol dôraz na vývoj jeho osobnosti. Založil a vyše tridsať rokov viedol sirotinca Sirotský dom (1912–42) a Náš dom pre poľské siroty (1919–36) vo Varšave, zdôrazňoval ich spoločenskú aktivitu, čo popisoval v mnohých svojich esejách. Preslávil sa nielen svojimi výchovnými postupmi, ktoré spracoval a tiež publikoval (Ako milovať dieťa), ale aj svojou literárnou tvorbou pre deti, romány (Deti ulice, 1901, a Dieťa salónu, 1906) a rozprávkovými príbehmi (napr. Kráľ Matýsek Prvý, čes. 1987), ktorý bol aj sfilmovaný).

Počas nacistickej okupácie Poľska preukázal neobyčajné hrdinstvo, ochraňoval svojich zverencov najprv vo Varšave, v židovskom gete, neskôr aj na ich poslednej ceste vo vyhladzovacom tábore v Treblinke, kde dobrovoľne zahynul spoločne s nimi.
Značnú pozornosť mu venoval poľský filmový režisér Andrzej Wajda, ktorý o ňom a jeho varšavských sirotách natočil v r. 1990 film Korczak.
Kniha Joanny Olczak – Ronikierovej nazvaná Korczak, s podtitulom Pokus o biografiu, zachytáva dobové udalosti ob prvej svetovej vojny až po tragické udalosti tej druhej. Vecne a šetrne pojednáva o predvojnových náladách v Poľsku, najmä o antisemitizme. Rozsiahle popisuje dejiny poľských Židov, kapitoly sú pretkané aj ukážkami z literárnej činnosti Janusza Korczaka, najmä z jeho Denníka v gete z mája 1942. Tu a tam sa objavujú aj vtipné židovské anekdoty.