Spomienky lekárov bývajú vždy vyhľadávaným čítaním. Obvykle ide o knihy hrubé a plné cudzích slov. Čitateľ lekár je zvyčajne otvára a hľadá, či sa o ňom píše a prípadne ako. Takmer vždy je nespokojný. Čitateľ pacient na rozdiel od neho otvára lekárske spomienky dychtivo as nezáludným nadšením, že tu nájde radu, ktorú hľadá, klebety o slávnych chorých alebo že sa aspoň dočíta o niekom, kto je na tom horšie ako on. Tieto jeho malé nádeje v sebe bizarne ukrývajú isté liečivé posolstvo. Psychiater Radkin Honzák (* 1939) a stomatológ Jiří Koťátko (* 1939) napísali svoje spomienky stručne a systémom ping-pong. Spomienka prvého z nich vyvolá pri druhom spomienku inú, navzájom sa dopĺňajú, upresňujú a spoločne posúvajú rozprávanie ďalej. Časový úsek ich spomínania začína a uzatvára Josif Vissarionovič Stalin, teda ten náš, český a žulový v Prahe na Letnej, odhalený slávne v roku 1955 a po odhalení kultu osobnosti odstrelený pod rúškom tmy v roku 1962. Treba podčiarknuť, že Stalinov pomník to jediné smutné. Obaja autori tradične nešetria vtipom a iróniou, s nadhľadom popisujú svoje štúdiá i profesijné začiatky a mladší čitatelia môžu len závidieť, že nemohli byť pri tom. Prijmite teda pozvanie oboch lekárov a poďte spolu s nimi počúvať ozvene krokov v chodbách pamäti, ktorými nikdy nešli…