Miloslav kardinál Vlk (1932–2017), arcibiskup pražský a primas český (1991–2010), patril bezpochyby k najvýznamnejším osobnostiam ponovembrového obdobia. V oblasti cirkevnej sa podieľal na obnove štruktúr zdevastovaných v čase totality, zaslúžil sa okrem iného o budovaní duchovných spoločenských centier na perifériách miest ao obnovení charitnej činnosti, podporil úsilie o opätovné zriadenie kvalitného cirkevného školstva a tvorivým a invenčným spôsobom ovplyvnil pôsobenie.

Jeho pôsobenie a vplyv prekračovali hranice: v rokoch 1993–2001 predsedal Rade európskych biskupských konferencií, patril k popredným predstaviteľom celosvetového Hnutia fokolára, ktorého spiritualita bola jedným z hlavných hýbateľov jeho konania, a zastával rôzne funkcie v rámci rímskej kúrie. Blízky vzťah ho spájal najmä s Jánom Pavlom II. a bol vysoko oceňovaný aj súčasným pápežom Františkom. Na národnej i medzinárodnej úrovni je potrebné vyzdvihnúť jeho zásluhy o ekumenizmus a medzináboženský dialóg.

Stal sa však tiež rešpektovaným výrazným subjektom občianskej spoločnosti, ktorú svojimi eticky zakotvenými názormi po celé desaťročia ovplyvňoval. Kardinál Vlk s prirodzenou autoritou a civilným spôsobom prekračoval hranice obmedzujúce pôsobenie cirkvi na oblasť čisto náboženskú, prepájal ju pri výkone svojho úradu aj v osobnom živote s rôznymi oblasťami ľudského konania, spoločenskými vrstvami, problémami spoločnosti či jednotlivcov, rôznorodými aktivitami.

Zborník „Miloslav kardinál Vlk. Reflexie a spomienky“ v štúdiách, reflexiách a svedectvách českých i zahraničných autorov zachytáva nielen všetky vyššie uvedené aspekty pôsobenia kardinála Vlka, ale zamýšľa sa aj nad jeho vzťahom k histórii, právu a spravodlivosti, prístupu k médiám a pod. v spomienkach jeho priateľov, spolupracovníkov a mnohých ďalších, do ktorých životov vstúpil, sa snaží postihnúť aj jeho rozmer ľudský. Plastický portrét dopĺňa 200 fotografií, najmä z Archívu Arcibiskupstva pražského a zo súkromných zbierok.