Ladislav Ťažký, autor viac ako tridsiatich knižných publikácií, bol všestrannou, dalo by sa povedať, renesančnou osobnosťou, ktorá však žila a tvorila v antirenesančnej dobe. Zápasil s ňou ako umelec. Ako publicista a mysliteľ sa nemohol realizovať v plnom rozsahu svojich síl, zámerov a plánov. Jeho srdce, rozum a pero pocítili slobodu až v závere života. Svedčia o tom predkladané texty – dosiaľ nezverejnené poviedky a eseje, dialógy, úvody do kníh, analýzy, príhovory, recenzie jeho všestrannej aktivity. Sú to texty politologické, publicistické, literárnovedné, ktoré dokresľujú profil spisovateľa i charakter jeho života a tvorby. Na rozdiel od umeleckých textov, ktoré sú významovo mnohovrstevné, tieto smerujú k jednoznačnosti, apelujú na isté spoločenské, etické a estetické aktivity súčasného človeka a nabádajú… Majster niekoľko dní pred svojím skonom zostavil aj osnovu svojej poslednej knihy Moji majstri, do ktorej zaradil i portréty a profily významných osobností kultúrneho a spoločenského života. Nechýbajú v nej V. Šikula, M. Bielik, A. Blaha, A. Červeňák, J. Čomaj, J. Ferenčík, M. Füköová, V. Hornáček, M. Jančuška, I. Kolčák, M. Krčík, J. Leikert, P. Liba, P. Mišák, L. Ondriš, P. Rašla, J. Sarvaš, J. Smolec, M. Stano, S. Stračina, V. Šabík, L. Švihel, J. Vranka, O. Zimka a L. Zrubec. Tak vznikol zborník – almanach, ktorý prezentuje ďalší rozmer barda slovenskej literatúry.