Vo svojich memoároch Nejaké otázky?! sa ruský spisovateľ a básnik, zakladateľ a dlhoročný predseda združenia bývalých politických väzňov „Vozvraščenije“ Semjon Samuilovič Vilenskij (1928–2016) vracia k období rokov 1948–1955, ktorá prežil v sovietskych väzniciach a tá . Svoj text navyše prekladá sondami jednak do obdobia dospievania, v ktorých mapuje okolnosti vedúce k uväzneniu, jednak do doby po prepustení, kedy začal so systematickým zberom materiálov dokumentujúcich tragické dejiny Kolymy. Kniha je zostavená z radu mikropríbehov, ktoré sa v priebehu čítania prepájajú do logického celku. Autor bol v čase svojho väznenia veľmi mladý, aj v tom sú jeho spomienky jedinečné – nechýba v nich láska, humor, viera v ostatných ľudí. Súčasťou knihy je aj výbor z Vilenského poézie, ktorá tiež čerpá z tematiky väzenia, utrpenia a nútených prác. Semjon Vilenskij pochádzal z Moskvy, kde začal v roku 1945 študovať filológiu. V roku 1948 bol zatknutý, obvinený z protisovietskej agitácie a teroristickej činnosti a odsúdený na desať rokov nápravno-pracovných táborov. V priebehu vyšetrovania bol okrem iného tri mesiace väznený v moskovskej väznici Suchanovka, preslávenej krutým fyzickým aj psychickým trýznením zatknutých. Po vynesení rozsudku bol transportovaný na Kolyme. Prepustený bol v roku 1955, do Moskvy sa mohol vrátiť až v roku 1963. Prakticky ihneď po návrate založil s niekoľkými priateľmi neformálne združenie bývalých politických väzňov Kolymskoje tovariščestvo. Roku 1990 sa stal predsedom novo zaregistrovaného Moskovského historického a literárneho združenia „Vozvraščenije“, ktoré sa jednak snažilo zhromaždiť, uchovať a prezentovať písomné svedectvá bývalých väzňov Gulagu, jednak sa zasadzovalo o finančnú pomoc desiatkam starcov. Vďaka Vilenského zarputilosti a pracovitosti uzrelo svetlo sveta niekoľko prevratných kníh – edícia dokumentov Deti Gulaga (Moskva 2002), antológia lágrovej poézie Poezija uznikov GULAGa: antologija (Moskva 2005), antológia lágrových spomienok stredoškolákov Jesť vsjudu svet (Moskva 2000).