Čitatelia sa dostáva do rúk denník obyčajného vojaka wehrmachtu, ktorý narukoval na jeseň 1942 vo svojich 19 rokoch do armády a bol nasadený na východnom fronte. Popisuje svoje zážitky z bojov, ale aj každodenný život vojakov. Dostal sa až ku Stalingradu, kde sa len tesne vyhol obkľúčeniu a potom s wehrmachtom ustupoval späť na západ. Na krátku dobu bol nasadený vo Francúzsku av Taliansku, ale potom sa znova vracia na východný front. Autor popisuje celý rad dramatických bojových situácií, z ktorých sa mu často iba vďaka šťastiu podarilo vyviaznuť živý. Jeho rozprávanie je veľmi civilné a vecné a nepokúša sa zo svojich zážitkov robiť hrdinské činy. Z knihy nie je zrejmá žiadna nacionalistická ideológia, skôr naopak — je zrejmé, že väčšina vojakov wehrmachtu nebojovala za vlasť alebo za nacistické dobyvačné ciele, ale iba preto, aby oni sami a ich najbližší kamaráti prežili.