Hlavnou postavou príbehu je Ottla, najmilovanejšia sestra Franza Kafku, žena nekonvenčná, tvrdohlavá a energická, ktorú osud postavil pred ťažko riešiteľné problémy. Kniha zobrazuje predovšetkým posledné mesiace jej života, vychádza z historických faktov a čerpá aj z nepublikovaných listov a motákov, ktoré Ottla krátko pred konečným transportom posielala tajne svojim dcéram. Počas druhej svetovej vojny boli postupne zavraždené všetky tri sestry Franza Kafku Elli, Valli a Ottla, jej dcéry Věra a Helena však vďaka svojej matke prežili. Kniha čerpá aj z osobných rozhovorov s Věrou Saudkovou, ktorá zomrela v auguste 2015. Ottla sa ako jediná z Kafkových sestier vydala za Čecha Jozefa Davida. V čase, keď republiku obsadila nemecká armáda, začali sa uplatňovať norimberské zákony a deportácia Židov do Terezína a koncentračných táborov, svojím pôvodom ohrozovala svoje dve dcéry, ktoré boli podľa nacistických zákonov považované za miešancov, aj árijského manžela, zastávajúceho vysoké úradnícke. Preto sa v roku 1940 od svojho manžela formálne odlúčila. V auguste 1942 dostala Ottla predvolanie do transportu, ktorý ju odviezol do geta Terezín. Nevyužila to, že bola sestrou vtedy už známeho spisovateľa Franza Kafku, nestala sa prominentným väzňom, ale pracovala ako ošetrovateľka v chlapčenskom domove. Koncom augusta 1943 prišiel do Terezína transport s 1.200 zúboženými poľskými deťmi z Bialystoku, ktoré prežili povstanie v tamojšom židovskom gete. Pretože vedeli o existencii plynových komôr a nacistických zločinoch, boli umiestnené v prísnej izolácii za hradbami terezínskej pevnosti. Hovorilo sa o tom, že majú byť vymenené vo Švajčiarsku alebo Švédsku za nemeckých zajatcov. Ottla urobila ďalšie osudové rozhodnutie a dobrovoľne sa k nim prihlásila ako ošetrovateľka. V októbri 1943 boli všetky tieto deti aj so sprievodom odvezené do Auschwitz-Birkenau, kde boli všetci okamžite zavraždení v plynových komorách. Tak počas šoa zahynula Ottla, posledná z troch Kafkových sestier.