Súbor Procity mapuje literárny vývoj českého spisovateľa Jana Kameníčka, ktorého tvorba bola výrazne ovplyvnená štúdiom na konzervatóriu a celoživotným vzťahom ku klasickej hudbe. Nikdy nekončiace hľadanie, opakované kladenie otázok po zmysle života, ktoré býva občas prerušené nečakaným únikom medzi tóninami dur a moll k dodekafónii, spútané iba prelínajúcimi sa slovami bez akéhokoľvek rádu, bez interpunkcie, forma tvorená popretím bežných jazykových a gramatických zákonitostí… tom, či pátrame po osude zmäteného či strateného anonymného hrdinu či slávneho hudobného skladateľa, ktorý pozvoľna prichádza o zrak. Ide predovšetkým o spôsob nazerania základných pojmov, ako je osud, vina, spravodlivosť alebo šťastie. Kamenár nevolí spôsob priamočiary, ktorý by bol pre rozprávačov jednoduchý. Neuľahčuje to ani čitatelia. Pokiaľ však ten vytrvá, dočká sa katarzie, aj keď nie príliš optimistické. Povedané slovami jedného z Kameníčkových typických hrdinov: „Človek nedôjde ku šťastiu, pretože sa mu bude stále pripomínať jeho vina.“