Autobiografia folkového barda Pavla Žalmana Lohonku je koncipovaná netradične – beletristicky, v poviedkovej forme. Uvádza ju nasledujúcimi slovami: Narodil som sa po vojne v malej juhočeskej dedine a vyzeralo to, že ma nečaká žiadna výnimočná budúcnosť. Keď som bol chlapec, nikdy by som sa nenadal, že ku mne osud bude raz taký štedrý. Že mi pánboh zošle veľa pesničiek, ktoré budem smieť hrať a ktoré sa ľudia so mnou budú spievať. Že odohrám tisíce koncertov a ani k starnu nebudem musieť odísť do muzikantského dôchodku. Ale o to v tejto knihe nejde… Snažil som sa spomínať na zdanlivo všedné veci – a pokiaľ možno tak, aby to bavilo ma aj vás. Preto som svoje spomienky poskladal – niekedy úhľadne, inokedy snáď trochu neučesane – do desiatich poviedok. Nečakajte „veselé historky“, ktoré som prežil s muzikou as ľuďmi okolo nej, nečakajte ani vzletné memoáre pesničkára naplnené životnými múdrami. Skúste sa mojím životom prečítať ako obyčajným príbehom, ktorý má často neobyčajné rozuzlenie. Možno v ňom nájdete sami seba.