Kniha je záverečným (dvoj) zväzkom básnického Diela živej legendy a klasika našej poézie Jiřího Kuběny, ktorým sa uzatvára komplet jeho tvorby, zahŕňajúci uplynulých šesť desaťročí (1953–2013). Básnik je známy ako spoluzakladateľ a súčasne aj suverénny básnický solitér preslávenej generácie Šesťtričiatnikov, zoskupených od skorých päťdesiatych rokov okolo Václava Havla. Dielo VII/1—2 Ráno Na Olympe sústreďuje v náročnom autorskom výbere žatvu z posledného básnikovho obdobia za uplynulé viac ako dvadsaťročie — od prelomového roku 1989 po súčasnosť. Sú to, po rozsiahlej samizdatovej tvorbe v čase, keď Kuběna bol zakázaným autorom, básne z prevratných rokov znovu nadobudnutej publikačnej slobody: tlačené tu súborne prvýkrát. Hlavne sa však v nich zrkadlí naplno éra aj mythus básnika Bítova (od roku 1994, kedy sa tu stal kastelánom) a zanieteného ochrancu Poézie (ktorý na tunajšom hrade oi zaštítil usporiadanie šiestich celoštátnych stretnutí našich básnikov). Ako napovedá názov súboru, Ráno Na Olympe znamená dovŕšenie Kubenovho ústredného mystéria, posledný akt únosu Ganymeda — zosobnenej božskej Krásy syna Človeka, vychváteného Orlom na Olymp. Básne sú autorovým erbovým, umelecky novátorským a zároveň klasickým, svedectvom živorodého mýtu „Hradu Poézie“. Spievajú v nich živly, uplývajúce čas, vo svojich premenách vždy iná a tá istá posvätná helikónska krajina a najvýš prekvapivo aj dar bohov: básnikova mladá plavovlasá láska, posol nebeského Gréckeho Éróta od samého Apolóna. A ich lýrou, strunami harf Aiolových, boha vetra, chveje svätodušný vietor: vietor, ktorý tak ako jeho božský pôvodca až do konca časov veje, kedy chce, a veje až do posledného dychu, kam chce. Knihu ako vždy sprevádza rozsiahly edičný aparát, fotografická príloha a záverečný doslov, tentoraz z pera japonského bohemista JN Roštínskeho, profesora Tokijskej a Harvardovej univerzity.