Nacisti na seba vedeli vždy strhávať pozornosť. Pred a počas vojny sa o to postaral Hitlerov minister osvety Joseph Goebbels. Po vojne a nemeckej porážke by sme logicky očakávali, že protagonisti zhubnej diktarúry založenej na rasistickom a genocídnom plánovaní zažijú v Európe výrazného ochladenia, to sa však celkom nestalo. Určitá pachuť pri vyslovení mien nacistických celebrít ľuďom v ústach sadala ešte niekoľko rokov, nemala však večného trvania. S odstupom niekoľkých desiatok rokov sa hŕstka nacistických predstaviteľov stala celebritami zo záhrobia, ktoré oživujú hroznú minulosť. Záujem historikov s ohľadom na dôsledky nacistických počinov bol enormný a naďalej trvá. V súčasnosti pozeráme na nacistické pohlaváre na akési celebrity doby temna, ktoré dodnes dosahujú vysoký záujem. U týchto osôb nejde o zásluhy, ako sme u celebrít navyknutý, ale o hruzné zločiny, ktorými sa zaryli do povedomia ľudí a zapísali sa tak významne do histórie 20. storočia. Ak je táto kniha v niečom jedinečná, potom v tom, že uvádza a rozkrýva niektoré nepríjemné súvislosti, ktoré počuť nechceme alebo sa ich neodvážime poodkrývať. Možno preto je dnes zabúdanou a skôr zabudnutou skutočnosťou fakt, že Hitler mal čiastočne českú krv po svojom pradedovi z matkinej a pravdepodobne aj z otcovi strany, jeho rodičia boli totiž príbuzný. Avšak vieme, že Adolf Hitler bol pravnukom Jána Nepomuka Hiedlera, niekedy sa uvádza aj Johanna Nepomuka Hüttlera. Aj napriek tomu, že historici a genealógovia dlho zápasia kvôli biologickej neistote otcovského dedka Hitlera, stále sa častejšie objavuje postava muža, ktorý dostal svoje meno po českom svätcovi Jánovi Nepomuckému. Prirodzene, ľahším vysvetlením je skrátka uviesť, že Hitler nemá slovenských predkov, pretože neexistujú dôkazné dôkazy. Takto sa všeobecne a najmä dnes pristupuje k minulosti. Potom teda musíme v tejto rovine spochybniť zástup ďalších teórií a historických udalostí, ktoré sú stavané na podobných základoch, vrátane smrti Adolfa Hitlera v Berlíne 1945, pretože aj o tom sa vedú dodnes spory. Čo je a nie je pravda sa zrazu stáva predmetom korektnosti, nie rozumu a logického úsudku. Ak budeme akceptovať iba dôkazne zaznamenanú históriu, potom neuchopíme pravdu ani lož za jeho najtenší okraj. Zostane nám v lepšom prípade podivná polopravda, a či vôbec. Kniha sa preto snaží doplniť zabudnuté historické fakty nacistov, ktoré sú dôležité pre rozvinutejšie pochopenie. Tak napríklad Joseph Goebbels bol Adolfom hodnou uctievania, napriek tomu boli časy kedy Hitlera nenávidel. Ako je možné, že mnohé Hitlerom posadnutý od samého začiatku, vnímal jeho osobu ako čitateľov táto skutočnosť prekvapí, keď si tieto skutočnosti pritom Goebbels osobne zaznamenal do svojich denníkov? Kniha Vám poskytne aj na toto vysvetlenie.